IBA VERIŤ NESTAČÍ
Volám sa Jana. Spolu s rodinou bývame a slúžime v zbore Slovo života v Banskej Bystrici.
Odmalička som verila v Boha…
Narodila som sa v kresťanskej rodine, odmalička som chodila s rodičmi do kostola a bolo pre mňa akési prirodzené veriť v Boha. Pamätám sa, ako som sa ako malé dieťa modlievala a úprimne som verila, že Boh ma počuje. Snažila som sa tiež poslúchať rodičov a robiť dobré skutky tak, ako nás to učili na náboženstve a v kostole. A môžem povedať, že som mala pekné a šťastné detstvo. Mala som milujúcich rodičov, dobré kamarátky, v škole sa mi darilo.
Chcela som byť prijatá od ľudí, skončilo to depresiou…
Čím som však bola staršia, tým som si viac uvedomovala, že žiť „dobrý život“ nie je jednoduché a že idem akosi proti prúdu. Nechcela som sa cítiť menejcenná a neprijatá. Chcela som zapadnúť do kolektívu a vo svojich presvedčeniach som začala robiť kompromisy. Hoci som nikdy nebola opitá, nefajčila som, ani neokúsila žiadnu drogu, viac a viac ma zaujímali diskotéky, kamarátky a hlavne môj priateľ, vďaka ktorému som mala pocit, že som milovaná a prijatá. Stále som v nedeľu chodila do kostola, ale už to pre mňa veľa neznamenalo. Bol to zvyk, ktorý ma uisťoval v tom, že som kresťanka a som na tom dobre.
Počas štúdia na vysokej škole sa obrátila moja sesternica, ktorá predtým o Bohu nechcela ani počuť. Dosť ma to prekvapilo, ale na druhej strane som bola rada, pretože som videla, že jej život sa mení k lepšiemu. Keď sme sa rozprávali o Ježišovi, vždy ma to napĺňalo radosťou, ale v skutočnosti som sa nechcela vzdať života, ktorý som žila a ktorý mi vyhovoval. Ospravedlňovala som to tým, že predsa v Boha verím, aj do kostola chodím a lepšie žiť neviem. Hlboko vo vnútri som síce vedela, že to nestačí, ale bola som tvrdohlavá. Trvalo to päť rokov, za ktorých som urobila kopec chýb a namiesto šťastia som upadla do depresie, a začala som strácať zmysel života.
Uvedomila som si, že celé moje kresťanstvo je len pretvárka…
V jeden večer som sa nudila a spomenula som si na sľub, ktorý som dala spomínanej sesternici. Dala mi nejaké DVD s tým, že určite si to musím pozrieť. A Boh si to úžasným spôsobom použil. Skrze svedectvo, ktoré bolo na tom DVD som si uvedomila, že takto už žiť nechcem. Uvedomila som si, že celé moje kresťanstvo je len pretvárka, že hoci v Boha verím, je v rebríčku mojich priorít na míle vzdialený. Toto uvedomenie hlboko zasiahlo moje srdce, začala som plakať a Bohu vyznávať svoje hriechy tam, kde som bola, v kuchyni. Zrazu som bola naplnená úžasnou láskou a pokojom, aký som dovtedy nepoznala. Vtedy som sa modlila možno prvýkrát, skutočne zo srdca. Poprosila som Ježiša o odpustenie a o to, aby zmenil môj život, že už nechcem žiť bez Neho. A On ho skutočne zmenil.
Nový život s Kristom…
Začala som si čítať Bibliu-Božie slovo, ktoré začalo premieňať moje srdce a otvárať mi oči. Začala som sa modliť a spoznávať Božiu blízkosť, to že On nie je vzdialený nikomu z nás, že On je ten prvý, ktorý nás miloval a túži po vzťahu s nami. To všetko mi pomohlo získať stratenú sebahodnotu a dostala som novú silu bojovať za veci, v ktorých som to už vzdala. Boh mi dal nových vzácnych priateľov, spoločenstvo s veriacimi, manžela a deti. A požehnal ma aj po materiálnej stránke.
Boh je dobrý. Nie len sudcom, ktorý čaká na príležitosť nás potrestať za naše hriechy. Ježiš prišiel na tento svet, aby sme mali život a to život v hojnosti, aby nám navrátil to, čo sme stratili skrze hriech a oddelenie sa od Neho. Chce naplniť aj naše potreby.
Dnes viem, že som sa dala oklamať v mnohých veciach a vďaka tomu som urobila mnoho chýb. Hoci som v Boha verila, nepoznala som Ho, nehľadala som jeho vôľu, bola som zmietaná okolnosťami, svojimi túžbami a hriechom. Ale toto nie je život, ktorý Boh chce, aby sme žili. On je náš milujúci Otec, ktorý chce, aby sme mali s ním osobný vzťah, chce, aby sme Ho poznali, aby sme Mu naplno dôverovali a nechali sa Ním viesť, chce, aby sme sa Mu naplno odovzdali a vtedy nám ukáže svoju slávu už tu na zemi.
Nemôžeš si to zaslúžiť. Nie je to o nás, žiadnym skutkom nemôžeš zaplatiť tú cenu. Boh tak miloval svet, že za nás dal svojho jednorodeného syna, aby nás vytrhol zo zajatia hriechu a smrti. Avšak tak miluje človeka, že mu dáva slobodnú vôľu rozhodnúť sa. Možno si na tom podobne ako som bola ja. Že v Boha veríš, ale potrebuješ sa rozhodnúť: Pre koho chceš žiť a komu chceš slúžiť? Bohu, alebo hriechu, ktorý ťa zotročuje? Do čoho, vkladáš svoju dôveru?
Veci tohto sveta sú slabým základom. Ak hľadáš istotu, nenájdeš ju ani v človeku, ani v bohatstve tohto sveta, ani vo svojej múdrosti či schopnostiach. Len On je verný, aj keď my sme neverní.
Ježiš Kristus ťa miluje, túži po tebe, nie po tvojich daroch a obetiach. On už zaplatil…, z lásky k tebe. Jednoducho urob rozhodnutie vo svojom srdci nasledovať ho a potom to vyznaj aj svojimi ústami, že Ježiš je tvoj Pán a že už viac nechceš slúžiť hriechu. Takéto rozhodnutie zmenilo aj môj život.